Boj proti Candide PDF Vytlačiť E-mail

 

CANDIDA A JEJ SPOLOČNÍCI

Kyslé odpadové látky v tele pripravujú pôdu aj pre veľké množstvo živočíchov mikrospokickej veľkosti, ktoré na nás môžu potenciálne vplývať ničivo, na čele s candidou. 

 

Candida je latinský názov jednej kvasinky, ktorá žije v ľudskom tele, ale v skutočnosti je to jeden druh hubov. Kvasnicové, plesňové a iné huby sú rastlinné jednobunkové živé tvory, ktoré obývajú zem, vodu ako aj vzduch. Sú prakticky všade. Candida sa napríklad nachádza spravidla v tráviacej rúre. Fakticky by sme bez nej zomreli. Pritom sa môže ľahko stať, že sa drasticky rozmnoží, spôsobujúc tým širokú škálu takých príznakov, ktoré môžu byť hnevajúce, chronické alebo osudné. A ten problém, ktorý ženy poznajú ako plesňové ochorenie pošvy, resp. aj rodičia sa s ním možno stretli, keď ich malé dieťatko malo niekedy ústnu pleseň (čo nie je nič iné, ako Candida množiaca sa v hrdle).  

 

Aj keď tradičná medicína zistila, že tieto a ešte niekoľko iných zdravotných problémov pochádza z rozmnožovania kvasnicových a iných húb, pravda je taká, že typické americké stravovanie vyvoláva u drvivej väčšiny ľudí nekontrolované rozmnožovanie parazít v ich tele a následky tohto môžu byť katastrofické.

V skutočnosti je príliš veľa Candidy iba jedným z malých zločincov. Žijeme v mori mikroorganizmov, kde takisto patria huby, ako baktérie a vírusy. Ale čo je aj od toho horšie, že nie sme obeťami len mikroorganizmov, ale aj toxickým konečným splodinám ich metabolizmu, iným názvom mikotoxínov a exotoxínov (miko = huba, exo = bakteriálny a toxin = jed).

Mikroorganizmy produkujú tieto kyslé toxické látky vtedy, keď strávia (fakticky skvasia) glukózu, bielkoviny a tuky – tie isté výživné látky, ktoré sa naše telo pokúša používať s cieľom produkcie energie. 

Candida a iné mikroorganizmy sa priživujú na slabších miestach tela, tú otravujú a aj preťažujú. V prekyslenom prostredí majú fakticky voľnú cestu k tomu, aby poškodzovali tkanivá a fungovanie tela. Žijú z glukózy nachádzajúcej sa v našom tele, tú používajú na produkciu energie, a naše tuky a bielkoviny (ešte aj nukleovú kyselinu, našu genetickú látku!) na rast a rozmnožovanie. Tieto organizmy nás doslovne zjedia zaživa! Po tomto svoje odpadové látky (kyseliny) dostanú do krvného obehu ako aj do vnútra buniek, čím znečisťujú ďalej celý systém. 

Každý sa musí zaujímať o mikroorganizmy aj vtedy, keď si (ešte) nevšíma na sebe vonkajšie znaky ich prílišného rozmnoženia. Je to preto, lebo prílišné rozmnoženie sa udeje v dvoch fázach. V prvej, počiatočnej vývinovej fáze sa tieto mikroformy množia v malých kolóniach a sú síce v krvi väčšinou viditeľné, pravdepodobne sa ešte z fizických symptómov nedajú zistiť. V druhej, akútnej alebo chronickej symptómovej fáze sa stanú evidentnými nepríjemné príznaky a komplikácie. Vtedy sa už telo sťažuje dosť silno, posiela upozorňujúce signály a kričí o pomoc. Druhá fáza prílišného rozmnožovania sa môže udiať pomerne náhle, ale môže trvať aj niekoľko rokov, kým sa to stane.

Ešte aj v tomto druhom, vážnejšom stave treba len toľko k uvedeniu do pôvodného stavu, že treba vytvoriť také vnútorné prostredie tela, ktoré nepodporuje mikroorganizmy. K tomu je potrebné len to, aby sme úroveň pH v krvi a v tkanív uviedli do stavu rovnováhy pomocou doplnkov stravy a takej alkalizujúcej diéty, ktorú budeme špecifikovať v neskorších kapitolách. Samozrejme by bolo dobré ich zachytiť ešte na začiatku, kým sa situácia zhorší, preto môže mať tento program dobrý vplyv na každého.