Vo svojej podstate, analýza ţivej kvapky krvi pod mikroskopom nie je diagnostická procedúra. Na druhej strane Vás môţe nasmerovať na ďalšie diagnostické testovanie. Naším cieľom je pohľad na “terén” krvi a celkový “toxický náklad” a následný stav zdravia nášho klienta.

Časť informácií, ktoré nasledujú, nájdete v lekárskych fyziologických učebniciach. Vyučujú sa na hodinách hematológie a mikrobiológie. Niektoré informácie (najmä tie, ktoré sa zaoberajú nutričnými aspektmi krvnej morfológie) sú súčasťou vzdelávania medicínskych odborníkov popri zamestnaní a súčasťou programov alternatívneho medicínskeho zamerania.

Keďţe tradičná lekárska príprava a školenie o stravovaní sú často nedostatočné tam, kde ide o prevenciu chorôb a často zaloţené na nesprávnych predpokladoch o zdraví, tieto alternatívne programy plnia funkciu veľmi potrebnej aktivity na šírenie týchto informácií. Celé to môţe pôsobiť kontroverzne. Hovorím kontroverzne, pretoţe definície, nálezy, príčiny a korelácie sú často predmetom diskusie. Na jednej strane máme tradičnú hematológiu, na strane druhej je štandardná hematológia postavená na nutričných základoch a s odlišnými spôsobmi premýšľania nad zdravím a chorobou. Vyskytujú sa rôzne uhly pohľadu na to, čo vlastne pozorovaná morfológia znamená. Niektoré sú správne, niektoré nie.

Veci sú komplikované aj tým, ţe väčšina mikrobiológov pracuje akoby vo vákuu. Traja mikrobiológovia moţno videli alebo objavili tú istú vec, ale kaţdý ju nazval inak. Ak pôjdeme viac do hĺbky, niektorí biológovia vyznávajú úplne odlišné filozofie.

Keď sa študent, ktorý berie štúdium zdravia váţne, začne vŕtať hlbšie vo všetkých aspektoch zdravia a ozdravovacieho procesu, skôr či neskôr objaví teórie chorôb a koncepty mikrobiologického pleomorfizmu v podobe, akú zastávali aj Antoine Bechamp a Guenther Enderlein. Enderlein bol nemecký mikrobiológ, ktorý sa venoval hĺbkovému výskumu v tejto oblasti, ktorú nazývam Nemecká biologická perspektíva. Za účelom pochopenia morfológie krvi v takej podobe, akú zastávajú niektorí mikroskopisti / biologisti, je potrebné preštudovať túto oblasť. Nanešťastie, hematológia a študenti medicíny v Spojených štátoch nedostávajú či nerozumejú tejto perspektíve. Následne americký zdravotný systém ignoruje niektoré z podstatných historických biologických objavov podporujúcich nápady, ktoré by mohli viesť k inkubácii nových objavov.

Nasledujúci materiál Vás prevedie troma oblasťami. Cieľom je poskytnúť Vám pevné základy, na ktorých môţete stavať bez ohľadu na to, na ktorú oblasť sa

budete neskôr zameriavať. Väčšina informácií, ktoré nasledujú, obsahuje vysvetlenia štandardnej hematológie, rozšírené pohľady medicínskej perspektívy a s tým spojené premýšľanie a odporúčané testy, ktoré môţe vykonať všeobecný lekár (niektoré testy sú tieţ vyuţívané alternatívnymi lekármi), ak sám objaví špecifický nález. Počas školenia máte výhodu rozšírených prevratných informácií a inštruktora, ktorý Vám objasní prípadné otázky. K tomu všetkému som pripojil aj prehľad “alternatívnej” pleomorfnej biologickej perspektívy pre väčšinu mikroskopických nálezov.

Hlavné zdroje: “Dailey's Notes on Blood“ (Daileyho poznámky o krvi) od Johna F. Daileyho; „Livink Blood and its Ultrastructure“ (Ţivá krv a jej detailná štruktúra) od Marcela Bessisa; poznámky z viacerých školení; „The Internist“ (Internista) z Júna 1996, Position Statement of the Council on Diagnosis and Internal Disorders of the American Chiropractic Association (Vyjadrenie postoja Rady pre diagnostiku a vnútorné problémy Americkej chiropraktickej asociácie)

Farba krvi môţe byť rôzna – od okysličenej jasnej červenej v artériách po tmavšiu, fádnejšiu červenú v ţilách. Celkové mnoţstvo krvi v tele človeka závisí na jeho váhe. Osoba váţiaca 75kg má pribliţne 5 litrov krvi v tele.

Plazma predstavuje pribliţne 55% celkového objemu krvi. Pozostáva z vody (92%), proteínov (7%) a anorganických solí, organických substancií iných ako proteíny, rozpustených plynov, hormónov, protilátok a enzýmov (menej ako 1%).

Voľné častice krvi tvoria zvyšných 45% celkového objemu krvi. Zahrňujú erytrocyty (červené krvinky), leukocyty (biele krvinky) a krvné doštičky (trombocyty).

Červené krvinky pochádzajú z červenej kostnej drene a sú uloţené v slezine, ktorá funguje ako rezervná nádoba pre krvný obeh. Priemerná červená krvinka sa doţije 110 aţ 120 dní. Starnúce červené krvinky sú strávené makrofágmi v slezine a pečeni. Ţelezo ako pozostatok z mŕtvych červených krviniek je poslané späť do

kostnej drene, kde sa stáva súčasťou nových červených krviniek. Veľká väčšina buniek v krvi sú červené krvinky.

Leukocyty (biele krvinky) vznikajú v kostnej dreni a v lymfatickom tkanive. Biele krvinky sú aktívne pri deštrukcii či neutralizácii napádajúcich mikroorganizmov a presúvajú sa na miesta infekcie a zápalu. Práve z tohto dôvodu je ich ţivot v krvi zvyčajne krátky (do 14 dní). Keď sa v tele nachádza infekcia, ich mnoţstvo sa výrazne zvýši, stanú sa pohyblivejšími a cestujú medzi krvou, lymfou a tkanivami.

Biele krvinky sa vyskytujú v rôznych tvaroch a veľkostiach:

Granulárne vyzerajúce biele krvinky známe ako neutrofily, ktoré tvoria pribliţne dve tretiny celkového počtu bielych krviniek; eozinofily, ktoré tvoria 2 aţ 4 percentá celkového počtu bielych krviniek; a bazofily – tie vytvárajú menej ako 0,5% celkového počtu bielych krviniek.

Negranulárne vyzerajúce biele krvinky sú známe ako lymfocyty. Tie sú prirodzenými vraţednými bunkami a predstavujú pribliţne 25-30% všetkých bielych krviniek. Dva typy lymfocytov, T a B, sú súčasťou imunity.

Krvné doštičky alebo trombocyty, sú malé, priezračné, telesá v tvare disku, rovné jednej tretine veľkosti červenej krvinky alebo aj menšie. Hrajú dôleţitú úlohu pri koagulácii krvi a tvorbe chrást. Jedna z ich najdôleţitejších vlastností je samolepiaca schopnosť opravovať trhliny v cievach. Doba ţivota krvnej doštičky je 8 aţ 10 dní.